zvláštní poděkování
Quantcom.cz

ON-LINE - Detail příspěvku

Katarína Ducarova: Spomínam aj na to, ako sa z virtuálnych stretnutí neraz vyvinuli stretnutia osobné.

autor: The Metropolitan Opera  

zvětšit obrázek

Věnuje se divadlu již od roku 1980. Není divu, že se pustila i do internetového publikování. Od nápadu k činům nebylo daleko a Divadlo.sk – bylo na světě. Za vším je Katarína Ducarová (vzhledem k tomu, že jsme si dlouho vyměňovali maily, kde komunikujeme bez diakritiky, myslel jsem si, že je příjmením Dučárová).
Katarína Ducárová je dobrou duší NetHovorů se slovenskými umělci. Dokonce, vůbec jí to nezávidíme, již vydala o tomto projektu knihu.

  • Kdy jsi poprvé vstoupila do divadla?
    Ľahšie otázky nemáš? Veď po prvý raz som do divadla vstúpila ako malé dievča. Bolo to do Bratislavského bábkového divadla a dodnes si spomínam na Botafoga, dve milé prasiatka Budkáčika a Dubkáčika či ďalšie postavičky, ktoré som tam videla zásluhou môjho otca, ktorý je, mimochodom, ešte stále aktívnym divadelným kritikom. S mamou sme zase chodievali na rozprávky, ktoré sa hrávali na bratislavskej Novej scéne. Mám pokračovať ďalej? Spomínať prvé novinárske kontakty s divadlom? Unudiť vás dlhým výpočtom? Takže to radšej zoberiem z druhej strany - zatiaľ som jedine neskúsila hrať divadlo.


  • Kdy jsi poprvé usedla k počítači?
    V okamihu, kedy sa dali vymeniť klasické písacie stroje za počítače. Našťastie v redakciách sa počítače objavili dosť skoro.
  • Kdy jsi poprvé ochutnala internet?
    Keď som sa rozhodla zistiť, čo robia moji starí priatelia v cudzine s ktorými som sa roky nevidela a ktosi mi pošepol, že sa to dá cez internetové prehliadače. Ale inak my v tom období internet veľa nehovoril. Mala som radšej slovo pekne vytlačené na papieri. A tak to mohlo zostať, keby mi raz v noci pred desiatimi rokmi manžel nezaregistroval doménu divadlo.sk. Dnes to možno aj trochu ľutuje. Alebo ľutujú iní, že mu k tomu dali podnet? .-). Naozaj dodnes neviem ako prišiel na tú myšlienku a kde zobral presvedčenie, že dokážem vytvoriť web o slovenskom divadle. Samozrejme, bez šikovných spolupracovníkov by som to nedokázala. Vieš prečo to spomínam? Lebo teraz by mohla nasledovať otázka, kto bol môj prvý webmajster. Uhádol by si, že to bol patológ? A že práve on mi pomohol prežiť všetok ten stres, ktorý bol spojený s prvým on-line rozhovorom z Bratislavy? Ozaj ako si vlastne prišiel na ten šialený nápad so spoluprácou?
  • ... (Smích.) Čekal jsem, kdy se mě zeptáš, jestli celý rozhovor bude o tom, co, kdy a jak bylo poprvé, nebo že bych se začal ptát jaké to je naposledy...? Nuž tedy vážně. Ohledně té spolupráce – díky internetu, ale vážně si nevzpomínám, kdo komu psal první. Já asi ne... Pokud si vzpomínám, když jsme začínali spolupracovat internet byl na Slovensku oproti Česku dost pozadu.
    Máš dobrú pamäť. V čase keď vy ste bez problémov mohli s hosťami dnešných NetHovorov usadnúť za počítač v mnohých z pražských kaviarní v Bratislave sme nevedeli nájsť ani jednu. Ale samozrejme, to si vtedy neveril. Ale potom sme predsa len našli miesto, kde sa dalo s našimi prvými hosťami zasadnúť za počítač. Bolo to Bulharské kultúrne a informačné stredisko.
  • Neměla jsi obavy pouštět se do NetHovorů?
    Pýtaš sa vážne? Prvé rozhovory – to boli moje nočné mory, lebo sme si pred hosťami nechceli vyrobiť blamáž a technika nás niekedy nechcela stopercentne počúvať. Ale náš rešpekt pred ňou bol zanedbateľný v porovnaní s rešpektom našich hostí.
  • O technice by se dali určitě vyprávět zkazky. Měla jsi proto problémy s oslovováním hostů?
    Mala aj nemala. Počítačová gramotnosť nebola rozhodujúcim faktorom pre účasť na tomto projekte. Divadelníci sa skôr obávali obsahu rozhovoru a bulvárnych otázok, na ktoré sa im už nechcelo odpovedať. Keď sa však presvedčili, že NetHovory im dávajú príležitosť komunikovať o práci, ktorú majú radi, sami nám medzi sebou začali robiť pozitívnu reklamu. Preto som dodnes veľmi povďačná herečke Soni VALENTOVEJ, že sa ako prvá podujala na rozhovor s nami vo virtuálnom svete a pritom vôbec nevedela ako dopadne.
  • Můžeš prozradit trochu ze zákulisí, nějaké perličky – host, který Tě hodně zaujal, který poprvé.... neboj, nebudu s tím zase začínat.
    Prečo ma dnes trápiš otázkami, na ktoré sa ťažko odpovedá? Neviem si z hostí vybrať jedného, pretože všetci dali rozhovorom punc neopakovateľnosti. Poviem ti skôr niečo iné – veľmi ma teší, že mnohým z nich sme pomohli „spriateliť“ sa s počítačmi a prísť na chuť takejto forme komunikácie. A potom veľmi rada spomínam aj na to, ako sa z pôvodne virtuálnych stretnutí neraz vyvinuli stretnutia osobné. Tak tomu bolo napríklad pri rozhovore s herečkou Zdenou STUDENKOVOU. Zrazu jej od priaznivca prišla otázka, či jej môže osobne doniesť do kaviarne, z ktorej sme HetHovor vtedy robili, kvety. Samozrejme, všetci sme to najskôr zobrali ako malý fórik. Ale on za chvíľu stál pri nás! Škoda len, že všetky tieto momenty sa napríklad nedajú zachytiť do knihy.
  • No vidíš, kniha. Jak to vlastně bylo s knihou NetHovorů? Budeš vydávat i českou verzi?
    Musím sa priznať, že s myšlienkou vydať záznamy s našich živých moderovaných rozhovorov v knižnej podobe som sa pohrávala pomerne dlhý čas. Bolo mi ľúto ďalej s nimi nepracovať. Nechať ich len v archíve. Ale vzniku knihy najviac pomohli tí, čo na tento projekt dokázali nájsť peniaze. Samozrejme, bez ľudí z netu, ktorí majú neraz inšpirujúce otázky a dobrých spoluautorov, teda našich hostí, by nič podobné vzniknúť nemohlo. Rovnako tak bez entuziazmu všetkých, ktorí mi pomáhali rozhovory upravovať, dopĺňať a dávať do konečnej podoby. Pýtaš sa na českú verziu. Máš na mysli len preklad už vydaných rozhovorov? Ak áno, na to poznám odpoveď. Znie nie. Ale vravím to len preto, že si myslím, že by si knižnú podobu zaslúžili ďalšie rozhovory, ktoré sa do tejto knihy nedostali. A potom, nemali by ste byť náhodou v poradí? Česká divadelná scéna by si to tiež zaslúžila.
  • Musím prozradit, že tento rozhovor vznikal prostřednictvím videokonference, ale ty jsi neměla kameru. To byl záměr? Nebo jsi byla u zubaře?Majú ma bolieť zuby? Zatiaľ o tom nič neviem.
  • Co bys popřála našemu portálu do další desítky?
    Veľa priaznivcov, podporovateľov a čitateľov. Ale predovšetkým veľa tvorivých nápadov a chute do ďalších dobrodružstiev na priesečníku tak dvoch odlišných svetov akými internet a divadlo sú.
  • 1.4.2009 15:36:00 Redakce