Scéna.cz 

Opéra National de Paris

Parížska Opéra National je spomedzi parížskych (ba vôbec francúzskych) operných divadiel nepochybne tým najprestížnejším. Predstihuje ich nielen kvalitou, ale aj záberom a kvantitou (v ostaných divadlách sa pestujú i populárnejšie hudobné žánre ako opereta a muzikál), a preto de facto ani nemá konkurenciu (prevádzka Opéry comique či divadla Châtelet sa nedá porovnať napr. s berlínskymi opernými domami a zdravou súťažou, ktorú ich súperenie vytvára).

Jej repertoár siaha od starej hudby (aj keď tej je tu pomenej) až k opere celkom súčasnej (a tej je tu chvalabohu dosť). Nemá zmysel upozorňovať a všetky staršie i nové produkcie, ktoré sa až na malé výnimky vykazujú celkom mimoriadnou kvalitou hudobného naštudovania i scénickej realizácie. Pre našinca je lichotivé, že častým hosťom za dirigentským pultom tu býva Jiří Bělohlávek, ktorý, ako sa zdá, nemálo usiluje o šírenie českej a slovenskej hudby v cudzine (okrem iného ako člen Dvořákovej spoločnosti). Spomeňme z jeho naštudovaní len v ostatnom čase realizovanú Juliettu Bohuslava Martinů v réžii Richarda Jonesa (v roku 2002, neskôr obnovovanú) či impresívnu Carsenovu Rusalku, ktorej vedenie prevzal po Jamesovi Conlonovi. Bělohlávek sa v Paríži ocitne i v nasledujúcej sezóne, ktorú si s malým zveličením trúfam nazvať českou, kedy bude dirigovať Predanú nevestu v réžii Gilberta Deflo. Do repertoáru sa vráti i minuloročná Warlikowského inscenácia Veci Makropulos a v novej inscenácii budú uvedené aj Príhody Líšky Bystroušky André Engela, ktorého práci sme sa už venovali. V sezóne sa uvedú i niektorí naši interpreti, aj keď mnoho ich nebude, čo nie je pekná vizitka úrovne tuzemských sólistov. Štefan Margita vystúpi v novej inscenácii Kráľa Rogera (opäť vo Warlikowského réžii), basista Štefan Kocán spodobí Míchu v Predanej neveste spolu s Alešom Brisceinom ako Jeníkom. Brisceina bude možno vidieť tiež v menších úlohách vo Fideliovi (Jaquino) a Veci Makropulos (Janek). Keďže prevádzka divadla funguje na stagionovom princípe, uvádza sa každý titul v bloku, zásadne raz za sezónu. Výhody takého systému sú jasné – nižšie náklady na každodennú stavbu a prevoz rekvizít, kvalitnejšia úroveň repríz vďaka tesnej časovej nadväznosti na skúšky atď. Hoci ide o systém, ktorý asi nie je bez ďalšieho prenositeľný k nám, ako inšpirácia môže poslúžiť celkom dobre.

Myslím, že mnohý operný fanúšik malému výletu do Paríža neodolá...